FJODOR MICHAJLOVIČ DOSTOJEVSKIJ: IDIOT

            Je to jeden z najväčších ruských klasických románov, ktorý stavia proti sebe ideál morálky a konkrétnu životnú realitu. Hlavnou postavou je Lev Myškin – veľmi čistý a dobrý človek, schopný milovať až k sebaobetovaniu. Ľudia, ktorí žijú v jeho okolí, ho pre jeho charakter považujú za slabocha a označia ho za idiota. No keď ho spoznajú bližšie, zmenia názor.

            Myškin ako paralela Ježiša Krista prináša do životov iných ľudí túžbu po láske a dobre. Hoci je okolie spočiatku Myškinovým správaním nadšené, neskôr jeho blízkosť je ľuďom ťaživá. V jeho prítomnosti sú príliš viditeľné ich poklesky a pokrytectvo. Postupne sa sympatie Myškinovho okolia voči nemu menia na nenávisť. Myškin vníma človeka bez ilúzii, ale s veľkým pochopením a súcitom.

            Dej Dostojevského románu sa začína vo vlaku z Varšavy do Petrohradu. V kupé sa stretávajú kupec Rogožin s kniežaťom Myškinom, vracajúcim sa zo sanatória vo Švajčiarsku, kde sa liečil kvôli epilepsii. Rogožin je kniežaťom očarený a zverí sa mu so svojimi citmi ku krásnej Nastasji. Keď sa s Nastasjou zoznámi Myškin, stáva sa pre neho toto stretnutie osudným, pretože aj on sa do nej zaľúbi.

            Myškin sa neskôr zblíži s dcérou generála Aglajou, ale ich vzťah stroskotá, keďže Myškin nie je úplne vyrovnaný so vzťahom k Nastasji.

            Rogožin v žiarlivosti zabije Nastasju a pokúsi sa zabiť aj Myškina. Myškin v ňom vidí len nešťastného človeka. Po hrozných udalostiach, ktorých bol Myškin svedkom, sa jeho zdravotný stav zhoršuje, epilepsia sa mu navracia a odchádza sa opäť liečiť do Švajčiarska.

            Myškin – podobne ako Kristus – verí, že všetko v živote sa dá prekonať láskou. Ale podobne – ako Kristus – naráža na spoločenské obmedzenia, ktoré ľudí zvierajú v obručiach strachu, pokrytectva a konvencií.

            Spojenie levej sily a myšej plachosti Dostojevskij vyjadruje aj v mene hlavnej postavy románu. S nijakou svojou románovou postavou sa Dostojevskij, ktorý sám trpel epilepsiou, nestotožnil natoľko ako s kniežaťom Myškinom. Mnohé motívy románu majú svoj pôvod v Starom Zákone a celé dielo je vyjadrením viery, že napriek všetkému proti zlu a ľahostajnosti stojí láska a že ľudské hodnoty majú zmysel.